Čas zázrakov

O knihe

Čas zázrakov je základná príručka, ktorá vás prevedie prvými dvoma rokmi dieťaťa a poskytne vám informácie potrebné v tomto rozhodujúcom životnom období.
Psychologička a rodinná terapeutka Hedviga Montgomeryová predstavuje rodičom sedem jednoduchých krokov, ktoré im pomôžu uspieť v úlohe rodičov, a odpovie im na základné otázky ohľadom spánku, dojčenia, každodennej starostlivosti, reči a výchovy.

Úryvok z knihy

Keď si spomeniem, aký štýl výchovy som kedysi, ešte skôr, ako som sa stala mamou, považovala za správny, musím sa červenať. Predstavovala som si, že moje dieťa rozhodne nebude patriť k tým, čo pobehujú po lietadle a všetkých rozčuľujú, že to bude slušný chlapček dodržiavajúci zásady správneho stolovania a vždy si bez odvrávania umyje ruky. Mala som veľmi presné zásady, no potom sa mi narodil syn a ja som si uvedomila, aké je to všetko nepodstatné. Zrazu mi bolo jasné, že som nemala správny prístup. Cudzie deti vás môžu rozčuľovať, keď však máte vlastnú dcéru či vlastného syna, pochopíte, že deti sú už raz také. Jedného dňa predsa každé dieťa prestane divoko pobehovať sem a tam.

Čo je teda dôležité? Čo deťom pomáha dospievať? Čo prispieva k tomu, že sa správne začlenia do spoločnosti a prispôsobia okoliu?

V zásade ide o to, aby deti získali pocit bezpečia a spolupatričnosti. Človek má rodinu, ktorú si zaslúži. Ak dieťa vezmete so sebou do kaviarne, neberiete ho tam preto, aby sa „mohlo dobre správať“. Chceme predsa niečo spoločne zažiť, nie dieťa prispôsobovať.

Som za výchovu, pri ktorej je ťažiskom spoločný život a to, ako sa v ňom cítime. Keď dieťaťu nadávate, nepreberáte zodpovednosť za svoje spoločenstvo – len mu nadávate. Naopak, ak zasiahnete a pomôžete dieťaťu zorientovať sa, robíte naozaj niečo užitočné.

Začína sa to už u novorodenca. Ak má porozumieť rytmu dňa a noci, no pritom je úplne odkázaný na vás, nemôžete mu povedať: „Tak už konečne spi!“ Nemôžete mu udeľovať rozkazy, musíte mu pomôcť zaspať. Uvoľniť sa a ponoriť sa do spánku nie je vôbec jednoduché. Pomôžte dieťaťu a pokojne mu ukážte smer.

Platí to vlastne pre celú výchovu. Času máte dosť – výchova netrvá večer a ani jeden týždeň.

Dieťa sa učí z vášho správania. Učí sa z toho, ako sa správate pri stole, ako sa rozprávate s ostatnými, ako si umývate ruky, ako si vzájomne prejavujete lásku.

Výchova znamená kráčať touto cestou spolu s dieťaťom. A vonkoncom to nie je antiautoritárska výchova. Keď stanovujeme hranice, nestaviame okolo dieťaťa oplotenie, ale spoločne skúmame krajinu, v ktorej mu pomáhame zorientovať sa, a preberáme zaň zodpovednosť.