Aké sú digitálne deti?
Už ste si niekedy položili tieto otázky?
Čo je na vine tomu, že sú dnes deti a tínedžeri takí nároční?
Prečo deti či tínedžeri neovládajú pravopis a nedokážu písať celými vetami?
Prečo moje deti toľko šomrú a hádajú sa?
Prečo musím svoje dieťa zakaždým upozorniť, že má poprosiť alebo poďakovať?
Deti z predchádzajúcich generácií sa k svojim rodičom a dospelým správali úctivejšie, boli vzdelanejšie a slušnejšie. Prečo došlo k takému posunu? Nemožno z toho obviňovať len technológie, ale ich vplyv na vyvíjajúcu sa myseľ a srdce dieťaťa je nepopierateľný. Čoraz viac detí sa o fungovaní v živote učí z obrazovky a nie v skutočnom živote zodpovednosti, domácich povinností a rodinných vzťahov.
Dnešné deti musia napríklad riešiť menej osobných problémov. Technológie nám všetko uľahčujú. Ak nevieš, čo znamená nejaké slovo, nájdeš si ho pomocou počítača. Už ho nemusíš hľadať v slovníku. Ak máš problém s násobením, poruke je kalkulačka. Keď sa nudíš, stačí siahnuť po obľúbenej hre alebo webovej stránke a zabavíš sa.
Všetko sa dá kúpiť pomocou jediného kliknutia myšou. Dieťa vnorené do sveta techniky nemá trpezlivosť na nič, čo si vyžaduje námahu. Technológie učia deti nájsť všetko potrebné rýchlosťou svetla. Zaniklo umenie trpezlivosti.
Dnešné digitálne dieťa neznesie veľa utrpenia. Ak je úloha príliš náročná alebo futbalový tréning priťažký, dieťa má chuť to zabaliť. Žiaľ, mnohí rodičia to deťom umožnia namiesto toho, aby im pomohli prekonať prekážky. Je normálne, ba dokonca žiaduce, aby dieťa pri osvojovaní si novej zručnosti pociťovalo stres. Pokiaľ si je dieťa isté vašou láskou, bude mu prekonávanie ťažkostí na osoh.
Digitálne dieťa obľubuje neustále odmeny a neprospieva v prostredí, kde pochvala neprichádza dosť rýchlo alebo dosť často. Vo videohrách sa predsa získavajú body, hviezdy či životy. Do nových levelov sa dá dostať rýchlo. Snaha je okamžite odmenená.
Rečníčka a poradkyňa pre rodičov doktorka Kathy Kochová rozpráva príbeh štvorročného chlapca, ktorý hrával basketbalovú aplikáciu v telefóne. Zakaždým, keď trafil kôš, telefón sa rozsvietil a zavibroval. Keďže mal tú hru veľmi rád, starí rodičia si povedali, že by mu mohli kúpiť naozajstný basketbalový kôš. Keď chlapček hodil prvý kôš, stál a čakal, čo sa stane. Nestalo sa nič – žiadne svetlá, žiadne vibrácie. Hodil druhý kôš a zase nič. Rozčarovaný vzal telefón a začal hrať basketbal na ňom. Naučil sa, že za každý úspech dostane okamžitú odmenu. Keďže skutočný basketbalový kôš nič nerobil, prestal hrať.
Dnešné deti dostávajú odmenu aj vtedy, keď im niečo nejde. Dnes je bežné, že v športe dostane trofej každé dieťa. Nezáleží na tom, či jeho tím vyhral alebo prehral. Stačí prísť na zápas a niečo dostane. Ako to ovplyvní túžbu dieťaťa po dosiahnutí dobrých výsledkov? Rastie s falošným očakávaním, že každé jeho úsilie – bez ohľadu na to, či prinesie dobré alebo zlé výsledky – bude odmenené.
V živote to funguje tak, že ľudia aj prehrávajú, že človek vždy nevyhrá. Našou snahou je, aby naše deti získali reálny pohľad na život. V športe to funguje tak, že niekto vyhrá a niekto prehrá. Prehra neznamená, že je niekto zlý. Všetci hrdinovia športového sveta oveľa viackrát prehrali, než vyhrali. Prehra je súčasťou procesu učenia.
Skúsenosť prehry dáva človeku možnosť klásť si dôležité otázky. „Ako sa z toho môžeme poučiť? Čo by sme mohli spraviť inak, aby sme sa zlepšili?“ Niektoré cenné životné lekcie môže dať deťom iba neúspech. Pri obrazovke nemajú deti veľa šancí zažiť neúspech, ale skutočný život im umožní nacvičiť si neúspech v bezpečí domova.
Úryvok z knihy Digitálne deti
