Ako si poradiť, keď je dieťa nahnevané?
Janko oslavoval siedme narodeniny. Dospelí sa rozprávali u jedálenského stola a deti sa hrali na záhrade. Janko prebehol obývačkou pre futbalovú loptu, ktorú mal v chodbe. Na ceste späť sa zastavil v kuchyni, aby sa mamy opýtal, kedy už dostane darčeky. Mama mu vysvetlila, že práve dovára obed, preto budú darčeky až po jedle.
„Janko, poď mi povedať, ako sa ti páči v škole,“ zaujímal sa starý otec o vnukove dojmy po prvom týždni školy. Janko robil, že ho nepočuje a bežal za bratrancami na záhradu. Mama zvýšeným hlasom zavolala Janka späť. Janko sa vrátil a mama sa ho opýtala, či počul dedka, že sa ho niečo pýtal a pritom mu zobrala loptu z rúk. Janko neodpovedal a snažil sa zobrať si loptu späť.
„Sadni si prosím ťa k dedkovi a porozprávaj mu, ako sa ti páči v 1. triede,“ požiadala mama Janka. Ten si sadol na stoličku a otrávene sa pozeral do zeme.
„Nemusíš sa so mnou rozprávať, ak sa ti nechce,“ povedal vážne starý otec. Janko vstal a opäť sa snažil zobrať mame loptu, ktorá ju stále držala v rukách.
„Daj mi ju“, kričal Janko.
„Nedám,“ povedala dôrazne mama. „Nepáči sa mi, ako sa správaš.“ Do Janka vošiel hnev a ešte urputnejšie sa snažil zmocniť lopty. Jeho frustrácia narastala.
Stará mama, ktorá pozorne sledovala vývoj celej situácie, vstala a povedala Jankovi.
„Myslím, že sa potrebuješ trocha upokojiť. Poď, pôjdem s tebou do detskej izby,“ a natiahla ruku, aby sa jej Janko mohol chytiť. Ten sa pustil lopty a bežal do svojej izby. Keď stará mama došla za ním, Janko ležal na posteli stočený do klbka. Kľakla si k nemu na zem a pohladila ho po ruke.
„Asi máš dojem, že ti tam vedľa nikto nerozumie, však?“ Janko prikývol. „Hm, my dospelí vám deťom niekedy nerozumieme a vieš prečo?“ Janko zakrútil hlavou. „Lebo nám nepoviete, čo vás trápi a čo od nás potrebujete. Keby si dedkovi pekne povedal, že sa chceš teraz hrať s bratrancami futbal, pochopil by to. Keby si mamu pekne poprosil, aby ti vrátila loptu a povedal jej, že sa s dedkom porozprávaš neskôr, tiež by to pochopila. Mama ti vždy pomôže, ak na ňu nebudeš kričať a povieš jej, čo práve potrebuješ,“ dodala ešte stará mama. „Môžeš jej napríklad povedať, že potrebuješ, aby ťa držala za ruku, keď sa niečoho bojíš alebo ju môžeš požiadať, aby ti pomohla, lebo si s niečím nevieš rady. Mama je tu pre teba, len s ňou musíš hovoriť.“
Janko počúval starú mamu a bol už celkom pokojný.
„Myslím, že to celé spraví jedno úprimne ospravedlnenie,“ poradila vnukovi. Janko vyskočil z postele, ako by ho pokropili živou vodou a bežal za ostatnými do kuchyne. Objal mamu a ospravedlnil sa jej za to, že na ňu kričal. Tá mu poradila, aby sa ospravedlnil aj dedkovi. Starý otec vnukovi nastavil dlaň na znamenie, že je všetko v poriadku. Janko mu do nej pacol a bežal sa hrať.