Dieťa občas potrebuje facku. Od života, nie od mamy
Predtým ako sa dieťa narodí, nemusí mať rodič presnú predstavu o tom, ako ho bude vychovávať. Pravdepodobne však už má konkrétnu predstavu o tom, aké výsledky by chcel svojou výchovou dosiahnuť. Veď kto by si prial neposlušné, nezdvorilé, večne nespokojné dieťa, pre ktoré budú vďačnosť, úcta a pokora cudzie slová?
Či už sa rodič na výchovu pripravuje čítaním kníh o rodičovstve, účasťou na seminároch pre mladých rodičov alebo sa spolieha na svoju intuíciu a vlastné skúsenosti, môže sa ocitnúť, a pravdepodobne sa niekedy aj ocitne, v situáciách, keď bude zmätený a frustrovaný.
Keď sú deti malé, rodičia sa o ne starajú, aby boli v bezpečí, oboznamujú ich s dôležitými návykmi, hrajú sa s nimi, odovzdávajú im svoje postoje a hodnoty a po celý čas hľadajú ten najefektívnejší spôsob, ako s nimi komunikovať. Balansujú medzi tým, čo deti chcú a medzi tým, čo sami považujú za správne a bezpečné. Ak rodičia uplatňujú vľúdnu a dôslednú výchovu, ich deti sa naučia, že rodič má v zásadných veciach posledné slovo, či sa to dieťaťu páči alebo nie, a že v týchto situáciách nemá zmysel s ním diskutovať.
Aj keď sa deti dospejú, často sa ešte stále správajú nedospelo. Vek 18 a vodičák vo vačku z nikoho dospelého človeka neurobili. Slovo dospelý je odvodené od slova dospieť. Koniec koncov, ľudia dospievajú celý život, aj keď v pokročilejšom veku sa častejšie používa výraz zrenie. Nech už teda mladí ľudia zrejú alebo dospievajú, potrebujú sa ešte veľa učiť. Zodpovednosť chýba, vďačnosť pokrivkáva a na pracovitosť nie je čas, lebo vysedávanie pred počítačom spotrebuje zvyšok ich energie. Biedny spánkový režim sa stáva pravidlom a rodičia strácajú prehľad, koľko hodín ich čerstvý dospelák vlastne spí, lebo chodia spať skôr ako on. Ak doteraz rodičia nezapojili svojho potomka do chodu domácnosti, prípadne do starostlivosti o záhradu či auto, len ťažko dokáže oceniť prácu druhých, a preto nechápe, na čo sa deň, čo deň matka a otec sťažujú. Zatiaľ čo sa rodičia snažia vysvetliť svojim deťom princíp plnoletosti, deti samy, a súčasná generácia mladých ľudí obzvlášť, akoby poznala iba slovo nezávislosť. Asi si neuvedomujú, že ich nezávislosť ešte stále závisí na rodičovskej podpore a uniká im fakt, že nezávislosť a sloboda ide ruka v ruke so zodpovednosťou, pracovitosťou a hlavne samostatnosťou. Väčšina osemnásťročných je stále odkázaná na pomoc rodičov, ale na druhej strane odmieta vypočuť si ich názory, diskutovať o pravidlách či dokonca rešpektovať ich rozhodnutia. Ako sa dá komunikovať s niekým, kto vie všetko najlepšie, svoj život má zo svojho pohľadu pod kontrolou a názory rodičov považuje za staromódne? Len veľmi ťažko. Ak chcú rodičia svojmu dieťaťu poradiť, odovzdať mu vlastnú skúsenosť, musia mať istotu, že ich chce dieťa vypočuť, že sa chce poradiť a je ochotné ich skúsenosť prijať. Nevyžiadané rady totiž v ušiach detí akosi strácajú svoj hlas.
Dospelé deti potrebujú okúsiť reálny život. Potrebujú „hodiť do vody, aby sa naučili plávať aj v divokých vodách,“ aby sa naučili riešiť situácie podľa seba a aby zažili dôsledky vlastných rozhodnutí. Rodičia by mali svoje deti chrániť pred nebezpečenstvom, nie však pred životom samotným. Rodičia často riadia život svojho dieťaťa v strachu, aby neurobilo chyby. No chyby sú najcennejšie vtedy, keď prinesú životnú lekciu. Keď sa niekto nechce poučiť z chýb druhých, potrebuje sa poučiť z chýb vlastných. A hoci na tom nie je nič zlé, mnoho rodičov to považuje za zbytočné. Ako sa dá inými slovami vyjadriť neúspech? „Niekedy vyhráme, a niekedy sa niečo naučíme.“ Ani jeden variant nie je na zahodenie!
Rodič nedokáže dieťa pripraviť na všetky situácie, ktorého ho v živote stretnú, ale vie mu aspoň raz za čas dopriať nevypratú bielizeň, vyjedenú chladničku, auto bez kľúčov či prázdnu peňaženku. Nie, aby ho potrestal, ale aby mu ukázal, ako môže vyzerať jeho život, keď nepriloží ruku k dielu. Čerství dospeláci čoskoro zistia, že ani sloboda nie je zadarmo a že je výhodnejšie spolupracovať a neprestávať hľadať spoločnú reč.
Na vetu vášho dieťaťa „Veď ja mám osemnásť!,“ môžete reagovať, „Práve preto, že máš osemnásť, ťa vonku čaká celý svet, môžeš mu ukázať, čo je v tebe, čo si sa naučil a či to bude stačiť na to, aby si sa mal aspoň tak dobre, ako sa máš teraz. Ľúbime ťa a veríme ti“.
