Hovorte „áno“ kvôli spokojnejšej domácnosti
Ak chce dieťa robiť niečo, čo sa rodičom nehodí alebo pri čom môže narobiť neporiadok, často automaticky povedia: „Nie.“ „Nie, nemôžeš sa sám obuť, ponáhľame sa.“ „Nie, nemôžeš sa hrať s vodou, lebo ju všade porozlievaš.“
Viete si predstaviť, aké frustrujúce to musí byť pre dieťa, keď mu neustále niečo zakazujú? Viete si predstaviť, ako sa cíti, keď nikdy nemôže robiť to, na čo má chuť? Viete si predstaviť, ako by ste sa cítili vy, keby vám hovorili „nie“ zakaždým, keď chcete niečo urobiť?
Zamyslite sa nad tým. Naozaj vám záleží na tom, aby si dieťa do kostola obulo biele ponožky a nie modré? Naozaj je to také dôležité? Aký neporiadok urobí, keď si spraví skrýšu z vankúšov a prikrývok? Je to také hrozné, keď prídete niekam o päť minút neskôr len preto, lebo sa ešte chce pohrať s bábikou?
My veríme v silu slova „áno“. Hovoriť „áno“ tak často, ako sa len dá (a to je pravdepodobne častejšie, ako to robíte teraz), prospieva vám aj vášmu dieťaťu. Áno, keď sa prestane hrať s vodou, budete zrejme musieť poutierať dlážku v kúpeľni, ale to je lepšie, ako utierať slzy po záchvate plaču, keď poviete „nie“ po stý raz v ten deň. A okrem toho vám dieťa rado pomôže poutierať vodu, takže mu tiež podajte handru. Naučí sa, že ak narobí niekde neporiadok, musí ho upratať. Onedlho samé vezme do rúk handru a poutiera dlážku skôr, ako si uvedomíte, že sa už dohralo. Vlastne sa to stane súčasťou jeho hry.
Ak môžete povedať „áno“, tak to povedzte. Ak chce vaše dieťa niečo robiť a vám sa na jazyk derie slovo „nie“, napočítajte do troch a zvážte, či vám na tom naozaj tak veľmi záleží. Ublíži to niekomu alebo to niečo poškodí? Je to nebezpečné alebo to bude zlý príklad? Ak je vaša odpoveď záporná, potom pokojne povedzte „áno“. Ak pri tom napríklad narobí neporiadok, môžete jeho hru zariadiť tak, aby to pre vás bola menšia záťaž? Ak chce napríklad maľovať, môže to robiť vonku? Ak sa chce hrať s vodou v umývadle, môžete naplniť lavór s vodou položiť ho do vane a dať mu tam nádobky na prelievanie? Ak chce skákať na gauči, ale vy mu to nemôžete dovoliť (lebo by to bol zlý príklad), môže skákať niekde inde? Možno na matraci, ktorý položíte na zem? Vychádzajte mu v ústrety a buďte pri tom kreatívni!
Samozrejme, budú aj situácie, keď musíte trvať na svojom. Ak napríklad čakáte hostí, tak asi nechcete, aby si dieťa rozložilo bunker v obývačke, ktorú ste práve upratali a pripravili na večer. Ale ak bude väčšinou počuť „áno“, tak vtedy, keď poviete „nie“ a vysvetlíte mu prečo, poslúchne. Pokiaľ sa však zákaz niečo robiť týka bezpečnosti dieťaťa, musíte rázne povedať „nie“ a neustupovať. Bezpečnosť je vždy najdôležitejšia a o nej sa nevyjednáva. Dieťa musí byť v autosedačke pripútané, na parkovisku vás musí držať za ruku a druhým ľuďom nesmie ubližovať. Bezpečnostné pravidlá môžete nejako nazývať- napríklad dôležité pravidlá - a vaše dieťa sa naučí, že o nich sa nemôže vyjednávať a že pri nich neexistujú výnimky.
Keď budete čo najčastejšie hovoriť „áno“, má to svoje výhody. Podporujete tým vývin dieťaťa, lebo mu dovolíte, aby sa oboznamovalo so svetom a učilo sa samostatnosti. To je neoceniteľný dar. Keď bude slovo „nie“ počúvať zriedkavejšie, bude menej frustrované a bude mať menej záchvatov plaču a hnevu. (To je dar pre vás oboch!) Vy stanovíte presné hranice. Keď je vaše „nie“ premyslené a naozaj znamená nie, dieťa sa naučí, že nemá význam snažiť sa to zmeniť. Deti vedia vycítiť, kedy sme dôslední a kedy si nie sme celkom istí. Čím jasnejšie vyjadríte každé vaše rozhodnutie, tým menej budete narážať na odpor svojho batoľaťa.
Ako povedať „nie“ účinne a s empatiou
Ak chce vaše dieťa niečo, čo mu nechcete alebo nemôžete dovoliť, môžete svoje „nie“ zmierniť tým, že budete vystupovať empaticky a navrhnete mu alternatívu. Ak chce hroznový džús, tak jednoduché konštatovanie „Nie, taký doma nemáme“ neukončí otázky dieťaťa, ba môže uňho vyústiť do záchvatu hnevu. Jedna možnosť, ako predísť sklamaniu dieťaťa, je povedať: „Aj ja by som si želala, aby sme mali hroznový džús, lebo viem, že ho máš veľmi rád. Keď pôjdeme do obchodu, tak ho kúpime. Nedáš si jablkový džús?“
Empatické správanie dá dieťaťu pocit, že chápete jeho potreby alebo želania a že by ste ich radi splnili, ale práve teraz sa to nedá. „Aj ja by som chcela ísť k Jankovi, ale on teraz nie je doma. Zavoláme mu neskôr a dohodneme sa, kedy môžeme prísť na návštevu.“ „Aj ja by som rada išla na ihrisko, ale dnes na to nemáme čas. Pôjdeme na ihrisko zajtra, dobre?“
Úryvok z knižky
https://www.edual.sk/vychovavame-dieta-sprievodca-rodicovstvom-do-siesteho-roka-dietata-99
