Konflikty rodičov

Evička kreslila obrázok, keď sa jej rodičia zase hádali. Pozerala do papiera a ďalej starostlivo vyfarbovala nakreslené kontúry postáv rodiny. Vyzerala, ako by ich nepočúvala. Ako by jej konfliktná situácia medzi rodičmi vôbec nevadila. Rodičia si ju nevšímali a ona si nevšímala ich. Hádka utíchala. Chvíle ticha prerušilo ešte zopár výčitiek, ktoré vychádzali striedavo z úst mamy, aj ocka.

Zrazu sa mama pozrela na dcéru a všimla si, ako prštekom rozotiera kvapku vody na svojom obrázku. Kde by sa na obrázku zobrala kvapka vody? Preblesklo jej hlavou. Pozrela sa na dcéru a videla, ako sa jej gúľajú slzičky po tvári. Nepotrebovala sa pýtať, prečo Evička plače. Mama si prehrala celú hádku s manželom a uvedomila si, čoho bola jej dcéra svedkom. Kľakla si k jej malému stolčeku a tichým hlasom povedala: „Prepáč.“ Potom sa pozrela na obrázok a s úsmevom ho dcérke pochválila. Zrazu zobrala obrázok do rúk a až teraz sa zahľadela, čo je na ňom nakreslené. V jednom rohu bolo malé dievčatko. V druhom postava muža a v treťom rohu stála žena. Ani jedna postava sa neusmievala. Dievčatko na obrázku dokonca plakalo.

Mama už otvárala ústa, aby smerom k manželovi vyslovila ďalšiu výčitku. Nakoniec nepovedala nič. Vstala a ukázala obrázok manželovi. Zrazu bolo ticho. Mama s ockom si bez slov hľadeli do očí a malá Evička si hrala s prštekmi. Ako prvý zareagoval ocko. Znížil sa k dcére, objal ju a povedal: „Všetko je v poriadku. Prepáč, asi sme ťa vyľakali.“

Evička vstala, zobrala ocka za ruku a doviedla ho k mame. „Teraz by ste si mali dať pusu. My v škôlke si podávame ruky, keď sa pohádame.“ Ocko sa usmial na mamu so slovami, „tak to by sme asi mali, keď to funguje u vás v škôlke.“ Mama sa usmiala tiež.

Evičke už toto stačilo ku šťastiu. S rozžiarenými očami nasmerovanými k rodičom, čakala na ich bozk.