Logické dôsledky

„Ostrihala si ma pekne idiotsky,“ sťažoval sa pubertálny syn mame, keď vyliezol zo sprchy. „Tu mi to trčí,“ ukazoval syn na nepoddajné vlasy.

Mama strihala syna od malinka a nikdy sa nesťažoval, preto bola jeho reakciou zaskočená. Keď sa trocha spamätala zo synova rozhorčenia, odpovedala: „Ostrihala som ťa, ako som najlepšie vedela. Ak sa ti to nepáči, dá sa to povedať aj inak. Môžeš prísť a ukázať mi, s čím nie si spokojný a ja sa môžem pokúsiť to opraviť.“ Syn mamine slová nekomentoval.

O mesiac prišiel za mamou, či by ho mohla ostrihať. Mama mu odpovedala, že strihá idiotsky a tak si bude musieť poradiť sám. Prekvapený syn vysvetľoval, že chcel byť ostrihaný na víkend a pýtal sa, čo má teraz robiť. „Rob to ako ostatní. Nájdi si kaderníčku, objednaj sa, sadni na autobus a choď sa dať ostrihať,“ poradila mu mama.

Syn ostal ďalší mesiac neostrihaný. O ďalší mesiac prišiel znova za mamou a opýtal sa, či by bola taká dobrá a ostrihala ho. Mama prikývla a syna ostrihala. Keď vyliezol zo sprchy, prišiel za mamou a povedal: „Mama, ďakujem. Je to veľmi dobré.“

Ako by sa asi celá situácia vyvíjala, keby sa mama nechala uniesť emóciami? Radšej zvolila logické dôsledky. Syn si zo situácie odniesol dobrú skúsenosť a od tej doby s vďačnosťou prijíma maminu láskavosť ostrihať ho, keď ju o to požiada.