Mali by rodičia čítať knihy o výchove?
Určite áno. Ak sú však splnené dve podmienky. Prvou je to, že rodič nehltá jednu výchovnú knihu za druhou, zatiaľ čo jeho dieťa sedí pred obrazovkou. Druhou dôležitou podmienkou je, že rodič informácie, ktoré prečíta, uvádza do života. Samozrejme, ak sa s nimi stotožní. Rodičov ovládajúcich teóriu je veľa. Podstatné je preniesť efektívne výchovné postupy do praxe.
Zrejme každý z nás vie, koľko by sme mali za deň vypiť vody, zjesť zeleniny a ovocia, koľko krokov nachodiť, aj koľko hodín spať. Vieme, že radosť je zdravá a stres, naopak, škodí a každý z nás tiež vie, do akej miery tieto fakty ovplyvňujú naše každodenné životy. Poznať teóriu a neuviesť ju do praxe je ako mať nefunkčné auto v garáži. Samozrejme, že existujú objektívne dôvody, pre ktoré sa niektoré zmienené odporúčania jednoducho zvládať nedajú. Avšak, kde je deliaca čiara medzi objektívnou príčinou a výhovorkou?
Aj tu platí, že väčšina rodičov vie, že vľúdnosť je vo výchove kľúčová, trpezlivosť nevyhnutná, dôslednosť žiaduca, tresty neefektívne a facky vysoko neodporúčané. Rovnako ale vieme, aká je často realita.
Vráťme sa ku knihám. Respektíve k tomu, prečo rodičia knihy o rodičovstve čítajú alebo, naopak, prečo ich čítať prestali. Existuje mnoho tých, ktorí sa zaujímajú o výchovné prístupy v období, keď sa ich dieťa ešte len kúpe v plodovej vode. Chcú byť pripravení, zaujímajú sa o nové zistenia a osvedčené postupy. Zhromažďujú informácie, ktoré im pasujú do ich presvedčení a postupne si ich overujú vo svojom okolí.
Foto: Miša Mišík
Veľa rodičov, najmä mám, siahne po knihe s výchovnou tematikou, lebo sa cítia neisté alebo majú doma problémy, ktoré sa pravidelne opakujú a sami ich nevedia vyriešiť. Niektorí rodičia očakávajú, že v knihách nájdu rady, ktoré im prinesú rýchle riešenia, v ideálnom prípade na každú situáciu a na každé dieťa. Týmto sa plynule dostávame k tým, ktorí už knihy pre rodičov čítať prestali. Rýchle a zaručene spoľahlivé riešenia možno existujú, ale nie vo výchove. Ak vám práve v tomto okamihu predsa len jedno rýchle riešenie napadlo a je ním bitka, potom by určite nezaškodilo viac informácií o jej negatívnych dôsledkoch a krátkodobom efekte. Ak ešte stále váhate, či by v ojedinelých prípadoch predsa len nepadla vhod jedna „výchovná“, potom začnite čítať. Osobne som mala tú príležitosť prečítať viac ako tretinu zo 70 titulov, ktoré ponúkame na stránke www.edual.sk a nenašla som jedinú knihu, ktorá by telesné tresty za akýchkoľvek podmienok odporúčala. Mnoho rodičov si dobre mienené rady prečíta, vyskúša ich a keď nefungujú, prestanú čítať a vracajú sa k síce nevhodným, ale na prvý dojem fungujúcim spôsobom výchovy. Je logické, že keď niečo nefunguje, treba hľadať nové možnosti a nové riešenia. Často však vidíme, že sa udeje iba prvá polovica tejto pravdy. Rodič síce upustí od toho, čo nefunguje, ale nové a iné cesty už nehľadá.
Najprirodzenejšia výchova je výchova napodobovaním. Keby malo každé dieťa počas detstva a dospievania iba tie najlepšie vzory dospelých, potom by sme asi toľko odborných kníh nepotrebovali. Deti by vyrastali v láskyplných vzťahoch sebavedomých dospelých. Fungujúce výchovné metódy by sa dedili z generácie na generáciu a rodičom by stačilo čerpať s vlastnej výchovy, lebo tá by stála na pevných základoch. Realita je však taká, že generácie si predávajú aj to dobré, aj to zlé.
Treba brať do úvahy aj to, že doba sa mení a aj keď hodnoty zostávajú, ako rodičia sme vystavení vplyvom okolitého sveta, ktoré generácie pred nami nepoznali. Je rozumné hľadať riešenia, ktoré sú efektívne a súčasne prispievajú k fungujúcim vzťahom. A je z čoho vyberať. Autori výchovných kníh vychádzajú z dôležitých poznatkov, z najnovších štúdií aj dlhoročných skúseností.
Svoje reálne rodičovské schopnosti však odhalíme, až keď sa staneme rodičmi. Tieto schopnosti nie sú našťastie nemenné, takže máme veľkú príležitosť rásť spolu s deťmi a vo svojej role uspieť. Možno tiež po čase objavíte skutočný význam slov, že dieťa je pre rodiča najlepším učiteľom. Mnohí z nás až na svojej ceste rodičovstva odhalí svoje zranenia, neistoty a chybné presvedčenia. Dostali sme príležitosť spoznať samých seba, uzdraviť samých seba, aby sme boli schopní následne deťom odovzdať to najlepšie, čo v nás je. Či už toto sebapoznanie a sebavýchovu urobíme pomocou kníh, seminárov, webinárov, v rôznych komunitách alebo vlastnou transformáciu, dôležité je, aby sme sa k rastu vedome odhodlali.
Každý z nás by si mal vytvoriť vlastnú predstavu o sebe samom. Mal by vedieť, akým chce byť rodičom, ako chce reagovať v konkrétnych situáciách a ako sa zachovať, keď začne strácať pevnú pôdu pod nohami a keď emócie začnú preberať velenie. Dobrým zvykom je každý večer pred spaním si zrekapitulovať situácie, ktoré sa počas dňa udiali. Oceniť samých seba za to, čo sa podarilo a popremýšľať nad tým, čo sa nám nepáčilo. Môžeme si mentálne pripraviť nové scenáre, ako by sme chceli reagovať v rovnakých situáciách v budúcnosti. Buďte si istí, že táto mentálna príprava nevyjde nazmar. Konfliktné situácie, ktoré zažívame s našimi deťmi, sa v rôznych obmenách neustále opakujú. Neporiadok v detskej izbe, neumytý riad, neurobené úlohy, neskoré príchody, nedodržané dohody, papuľovanie, odvrávanie, hnev a vzdor tu vždy boli a s najväčšou pravdepodobnosťou aj vždy budú. Novodobý nešvár menom „priveľa moderných technológií“, ktorý v priebehu pár rokov ochromil naše životy, si vyžaduje obzvlášť intenzívny mentálny tréning. A preto sme tu. Spoznajme detský svet a svet dospievajúcich, učme sa empatii, trpezlivosti, využívajme všetky dostupné informácie, rady a skúsenosti a keď je treba, s pokojom deťom povedzme: „Tak toto nie. Bude to takto a napriek všetkému ťa ľúbim.“ Vyzerá to ľahko, ale vždy to také ľahké nie je. Ale keď to zvládneme, stojí to za to.
