Minútové karhanie – Účinná metóda výchovy detí
Väčšina rodičov svoje deti miluje a snaží sa ich viesť a vychovávať čo najlepšie. Hoci rodičia často robia, čo môžu, niekedy pociťujú neistotu a zlyhanie. V strese má každý rodič tendenciu vracať sa naspäť k svojim skúsenostiam a použiť výchovný postup, ktorý si pamätá zo svojho detstva. To sa deje aj napriek tomu, že rodič vie, že výsledok tohto výchovného prístupu z ich vlastnej minulosti bol negatívny. Väčšina rodičov si uvedomuje, že tieto „staromódne“ výchovné postupy nebudú fungovať. Pamätajú sa na vlastné pocity smútku a zlosti, keď ich vlastní rodičia ponížili alebo si od nich vynútili poslušnosť. Veľa rodičov veľmi dobre vie, že strach a pocit ublíženia spôsobené uštipačnými urážkami, fackami, zákazmi a bitkami, ich sprevádzali až do dospelosti. Pamätajú si tresty omnoho viac než svoje prehrešky. A dnes je výsledkom týchto skúseností úzkosť, neurotický pocit viny, nízke sebavedomie, nedôvera a neschopnosť riskovať. Rodičia nechcú opakovať rovnaké chyby u svojich detí.
Môžete namietnuť, že staré tresty boli účinné a nakoniec predsa len úspešne zabránili nežiaducemu správaniu. Ale cena za to bola príliš vysoká. A čo nás naučili? Dnes chcú rodičia účinný spôsob výchovy, ktorý nielen učí dobrému správaniu, ale ktorý tiež vytvára vrelý vzťah s deťmi. Chcú výchovu, ktorá dieťaťu umožňuje vyrásť v úprimného a otvoreného dospelého človeka, ktorý má dobré vzťahy so svojím okolím. To, že sa rodičia vzdajú „staromódnych“ výchovných prostriedkov však neznamená, že sa môžu spoľahnúť na slobodný prístup k výchove, ktorý pred desiatimi alebo dvadsiatimi rokmi obhajovali niektoré „autority“. Nechcú, aby ich deti vyrastali s pocitom prevahy a moci a tyranizovali rodinu a svoje okolie sebeckým nadradeným správaním, ktoré nemá hranice. Dnešní rodičia vedia, že výchova k poslušnosti je potrebná, ale nie sú si istí tým, čo má taká výchova obsahovať.
Minútové karhanie ponúka rodičom jednoduchý spôsob ako usmerniť svoje dieťa. V skutočnosti nejde len o karhanie. Dieťa nesmie pochybovať o tom, že je milované, že ho rodič neopustí, že mu verí, že dokáže svoje správanie zmeniť a naučiť sa správať vhodne a že mu rodič bude stále pomáhať. Rodič musí vyjadriť dôveru a nehu tak, aby bola cítiť ako z jeho hlasu, tak z reči tela a dotykov.
To, že sa na svoje dieťa hneváte, neznamená, že ste ho prestali mať radi. Naopak, keby ste ho nemali radi, tak by vás nerozčúlilo.
Podstatou minútového karhania sú práve pocity, ich vývoj a poradie, v akom prichádzajú. Keď rodič uplatní vyzretý spôsob vyjadrenia svojho hnevu, dieťa sa naučí nielen to, že pocit hnevu a jeho vyjadrenie je prirodzené a správne, ale tiež, že existuje vhodný a ohľaduplný spôsob, ako tento pocit vyjadriť.
Naučí sa: „Keď sa na mňa môj otecko hnevá, tak mi to povie. Neznamená to ale, že už ma nemá rád.“
Väčšina výchovných prostriedkov môže fungovať, ak sú používané vľúdne, dôsledne a stále sa opakujúcim spôsobom. Avšak forma výchovy, pri ktorej je dieťa odohnané preč alebo opustené rodičom v momente, keď je jeden z nich stále veľmi rozčúlený, nie je zmysluplná a ani nemá žiaduci účinok.
Metóda minútového karhania má nasledujúce účinky:
- Učí deti, že ich správanie má svoje dôsledky.
- Mení ich správanie, učí ich vybrať si také, ktoré im prináša spokojnosť.
- Učí zásade vyriešiť problém komunikáciou.
- Vytvára rámec a model pre ohľaduplné vyjadrenie pocitov rodiča aj dieťaťa.
- Vytvára a posilňuje väzbu medzi rodičom a dieťaťom a učí dôvere.
- Tým, že učí dôvere, umožňuje dieťaťu vypestovať si svedomie.
- Je to metóda, ktorá je vhodná pre každú rodinu s deťmi.
Literatúra: Dr. Gerald E. Nelson, Minútové karhanie
