Nájsť riešenie je zodpovednosťou dieťaťa
Simona bola od rána v práci trochu nervózna. Jej syn sa pravdepodobne pri príchode do školy zabudol pípnuť, lebo sa na Edupage nezobrazoval jeho príchod. Simona upokojovala sama seba, že je syn v poriadku, zlého pocitu sa však nevedela zbaviť.
Okolo pol druhej jej zvonil telefón. Videla, že volá babka, ale keď zdvihla, ozval sa Kiko. Odľahlo jej. „Mami, ja som si zabudol označiť domácu úlohu! Čo mám robiť? Nepozrieš sa na WhatsApp, či niekto z rodičov neposlal úlohy?“
Simona chvíľu rozmýšľala. Nechcela synovi veci uľahčovať. Priala si, aby si niesol dôsledky svojho konania a tak sa učil plniť svoje povinnosti.
„Nie nevidela som, že by niekto písal. Dostal si cez leto telefón, vieš si vypýtať číslo na spolužiakov a zavolať im, keď budeš niečo potrebovať. Môžeš to nabudúce vyriešiť takto."
Chvíľu bolo na obidvoch stranách ticho...
„Tak mám nápad,“ ozvalo sa z telefónu: „Spravím si úlohy v škole cez prestávku!“
„No aj to je určite riešenie,“ odpovedala Simona, „ale nezvykaj si na to. Nie vždy sa ti to môže podariť napísať cez prestávku. Doma máš na to viac času a určite si ich napíšeš aj lepšie.“ „Dobre,“ odpovedal Kiko.
Keď sa večer vracali od babky, Simona videla, že Kika veľmi trápi, že si zabudol poznačiť úlohu. „Ešte nám to pani učiteľka pripomínala,“ potreboval sa o tom rozprávať.
„Nauč sa veci urobiť hneď, lebo keď začneš robiť niečo iné, potom na to môžeš zabudnúť. Aj ja to tak robím. To sa mi osvedčilo, ako najlepší spôsob.“ A dodala: „Začal školský rok, je to pre teba zmena. Cez prázdniny si mal hlavu v oblakoch. Zvykneš si.“
