O chlapcovi, ktorý neznášal úlohy z matematiky, až raz...

Drahý Alex,

som tvoj pracovný zošit z matematiky. Viem, zase prevraciaš oči nad tým, že máš domácu úlohu a že sa opäť vidíme. Obsahujem veľa príkladov, ktoré často hodnotíš ako zbytočné, ťažké alebo hlúpe. Slovné úlohy nenazveš inak ako kraviny a pri zlomkoch kvíliš, akoby ťa z kože drali. Často som ťa počul hnevať sa na mňa, niekedy na učiteľku a neraz aj na rodičov. Dokonca aj kliať na to, aký máš život. Vieš, zvyčajne sa neotváram až do slov, ale to, že sa cítiš mizerne kvôli mne, ma naozaj veľmi mrzí a chcem ti niečo vysvetliť.

Obyčajne som nemý, nehybný a potlačený zošiť s papierovými stranami a číslami, kým ma nechytia tvoje ruky. V nich ožívam, otváram sa, ukazujem ti hrdo svoje príklady, ktoré boli vybrané až do cvičebnice pre žiakov ako si ty. Ver mi, aj ony sa tešia na tvoje ruky, na tvoje postupy a vždy ti prepáčia tvoje občasné omyly.

Všetky moje príklady sa dajú vyriešiť, keď pochopíš ako na ne. Niekedy ti to môže ísť ľahšie, inokedy ťažšie. Na niektoré potrebuješ prax, na niektoré logiku, k niektorým potrebuješ učiteľa alebo rodiča. Asi ťa neprekvapí, že žiadne príklady nevyriešiš hnevom ani plačom. Ale rozumiem ti. Keď sa nedarí, slzy a hnev sa potrebujú dostať von. Všimol som si, že ti neraz pomohlo aj hlboké dýchanie, alebo to, že si si dal od zložitých príkladov na päť minút prestávku. Inokedy si vypil pohár čistej vody a potom sa ti pracovalo lepšie.

Matematika je presná veda, potrebuje sústredenie a svoje postupy. A ešte niečo. Pri jej učení sa sú pokusy a omyly úplne bežné ba až vítané. To že sa mýliš, znamená, že sa učíš. To že sa učíš, znamená, že prichádzaš na to, ako sa veci dajú riešiť. Ak sa pomýliš, v žiadnom prípade to neznamená, že si nubák, ako si si minule tĺkol perom do hlavy a jačal, že to nechápeš.

Ja som to videl inak. Bolo už neskoro, keď si ma otvoril. Na večeru boli tvoje neobľúbené fliačky s kapustou a sadol si si ku mne hladný. Celé doobedie si mal online vyučovanie a všimol som si, že ten deň pre teba nebol ničím zaujímavý. Ani počasie mu nepridalo na kráse, keďže lialo ako z krhly a povedzme si, veľa pohybu ani radostí si ten deň nemal.

Pri domácej úlohe si už v prvom príklade napísal iný zvyšok z delenia deviatkou a pomýlil si sa o dva. A tak to v matematike chodí, ako už vieš. Pomýliš sa v jednom čísle a vyjde ti zlý výsledok. Samozrejme, prišiel si na to pri skúške správnosti. Matematika je, bohužiaľ, pre žiakov, ale našťastie pre ľudstvo, exaktná (rozumej presná) veda a vďaka jej presnosti veci okolo nás fungujú správne.

Raz vďaka tvojej presnosti v tvojom budúcnom povolaní, môže niečo, čoho sa tvoje ruky (a srdce) dotknú, fungovať presne a zmysluplne pre iných. Nemusíš byť matematik. Pozri sa na mňa. Zo mňa nikdy nebude príručka pre telocvikára. No základy matematiky budeš potrebovať. To mi ver.

Pre teba len toľko, drahý Alex. Okrem správneho postupu a osvojenia si látky ťa môže matematika naučiť aj niečo oveľa dôležitejšie.

Sústrediť sa. Usilovať sa. Ovládať sa pri nezdaroch. Nevzdávať sa. Pýtať sa. Logicky uvažovať. A požiadať o pomoc.

Možno ma teraz vidíš ako životnú prekážku, ale skús sa, prosím, pozrieť na mňa ako na schodík, ktorý keď zvládneš, dostaneš sa bližšie k šanci nevzdávať veci, ktoré sa ti na prvýkrát nepodaria, alebo sa zdajú ťažké. V konečnom dôsledku ťa môžem posunúť k vzdelaniu, ale hlavne, a to ma najviac teší, k tvojmu lepšiemu ja. Áno, ja obyčajný zošit z matiky. Všetko je v tebe, drahý Alex, a úspech nie je len v správnych výsledkoch. Ja som len nástroj, no ty si sochár. Ja som len malta, no ty si murár. Ja som len farba, no ty si maliar. A nakoniec, aby som sa priblížil k matematickému prirovnaniu, som len papier s číslami a ty si tvorca výsledkov. Nevadí, že sa ti nepodaria vyriešiť hneď.

Nie si horší ani lepší človek, či úlohu vyriešiš alebo nie. Tvoja hodnota sa od toho nepočíta. Ani moja hodnota nezávisí od toho, či dokážem preskočiť na telesnej kozu. Mohol by si ma nazvať papierovým polenom, lebo skákať cez kozu nedokážem. Chápem však uhlom, zlomkom, rovniciam a celej algebre, o ktorej drevená koza z telocvične ani len netuší.

O chvíľu sa zase umlčím a nechám za seba rozprávať už len čísla, ale.... ešte ma niečo napadlo. Čo ak je zvládnutie hnevu pri domácej úlohe tvoja veľká životná úloha? Ver mi, toto dokázať je pre život dôležitejšie, ako na sto percent správne vyriešené všetky príklady z domácej úlohy.

Maj sa krásne, drahý Alex a do skorého otvorenia a pochopenia sa. Verím, že nabudúce to bude veselšie. A neber, prosím, všetko tak vážne. Ja si cením, že to so mnou stále skúšaš a myslím, že si spolu ešte sadneme.

Tvoj pracovný zošit z matiky