Osvietený rodič
Jeden mladý chlapec mával veľmi zlú náladu a v hneve často útočil na ľudí vo svojom okolí. Jedného dňa mu otec dal vrecko plné klincov a povedal, že vždy, keď stratí rozvahu, má ísť zatĺcť jeden klinec do plota.
Niekoľko dní zo začiatku ich musel chlapec do plota zatĺkať veľa. Ale postupom času zistil, že sa dokáže pristihnúť pri tom, keď začína strácať nervy. Keďže vedel, že bude musieť nájsť klinec, vyjsť na dvor za dom a pribiť ho do plota, pomohlo mu to zvládnuť výbuchy hnevu.
Napokon chlapec dospel k bodu, keď bol schopný povedať otcovi, že sa naučil vyhnúť vzplanutiu zlosti. Otec odpovedal, že zakaždým, keď prežije deň bez toho, aby iných ľudí zranil svojím hnevom, môže vytiahnuť jeden klinec z plota.
Nadišiel deň, keď chlapec prišiel k otcovi so správou, že všetky klince z plota sú vytiahnuté.
Otec priviedol syna k plotu a povedal: „Syn môj, naučil si sa niečo veľmi dôležité. Ale chcem, aby si sa pozrel na diery v dreve. Tento plot už nikdy nebude taký istý ako predtým, prv než si doň natĺkol klince. Rovnako je to aj vtedy, keď niečo povieš v hneve, hoci sa neskôr ospravedlníš. Tvoje činy a slová zanechajú jazvy podobné týmto dieram v plote.“
Potrebujeme, aby sa naše deti naučili predĺžiť interval medzi impulzom urobiť alebo povedať niečo a samotnou reakciou na tento impulz. Hovorí sa, že mýliť sa je ľudské a odpustiť je božské. Keď deti hlbšie pochopia, že tak ako diery v plote, aj naše činy majú nevratné následky a môžu poškodiť dôležité vzťahy, môžeme im postupne pomôcť spomaliť reakciu pri hneve, aby prevzali zodpovednosť za svoje činy a vylepšili to, čo treba.
Škodu, ktorú spôsobia kruté slová a zraňujúce správanie, už nemožno odčiniť. Vždy, keď sa s inými hádame, pozastavme sa a porozmýšľajme, aké účinky môže mať na nich naše slová.
Úryvok z knihy OSVIETENÝ RODIČ od Susan Stiffelman
