Potreba zapadnúť

„Mama, Sára má také pekné oblečenie,“ povedala trochu závistlivo Veronika.

„A tebe sa tvoje oblečenie nepáči? Vyberáš si ho predsa sama?“ opýtala sa mama.

„Páči, len Sára má stále niečo nové a také luxusné,“ vysvetľovala dcéra.

„Chápem. Páči sa ti, ako chodí Sára oblečená. A ty by si chcela mať toľko oblečenia, ako má ona?“ opýtala sa mama.

„Neviem,“ odpovedala vyhýbavo Veronika. Pravdepodobne chápala, že mať toľko drahého oblečená v pätnástich rokoch nie je úplne správne.

„Má Sára nejaké záľuby?“ opýtala sa po chvíľke mama.

„Ani nie,“ odpovedala Veronika.

„A je obľúbená medzi spolužiakmi?“ znela ďalšia otázka.

„Tak normálne. Má jednu dobrú kamošku, no von s nami nechodí,“ odpovedalo dievča.

„Veronika, ja nechcem, aby si s niekým porovnávala. Chcem ti len povedať, že keď sa budeš sústrediť na to, čo máš a nie na to, čo nemáš, budeš sa cítiť lepšie. Máš veľa kamarátov, záujmov, darí sa ti v škole, máme pekný vzťah. Je toho oveľa viac, začo môžeš byť vďačná. Rozumiem, že je pre teba dôležité pekne sa obliekať, no my ťa chceme podporovať aj v iných oblastiach. Porozmýšľaj, kým by Sára bola, keby nemala také pekné oblečenie. Dôležité je, kým sme a ako sa správame. A čo sa týka tvojho oblečenia, mne osobne sa páči, ako sa obliekaš.“

Veronika sa usmiala, poďakovala mame a tá ju objala.