Stanovte rozumné hranice a trvajte na nich
Keď som sa stala matkou, uvedomovala som si, že mi pribudol celý rad nových rolí: rola opatrovateľky, kuchárky, ošetrovateľky či šoférky. Časom, keď moje deti začali prekračovať určité medze, mi postupne dochádzalo, že úlohou rodiča je tiež stanoviť a dodržiavať určité hranice.
Hranice a pravidlá sú dôležité pre vytvorenie prostredia, v ktorom budeme spolu dobre vychádzať a v ktorom môžeme spoločne žiť. Hranice dávajú deťom priestor pre rast, učenie sa a hru, ako aj pre poznávanie vzťahov s okolím i toho, čo je v živote dôležité. Deti potrebujú stanovené hranice skúšať, aby sa v rámci nich cítili bezpečne a zároveň boli v rámci nich kreatívnejšie.
Ako jeden zo „zodpovedných dospelých“ som vedela, že musím u nás doma nastaviť hranice, no nechcela som sa stať „policajtom“.
Všimli ste si, že keď ide o presadzovanie hraníc, dostávame sa do sveta zákazov?
NEVSTUPOVAŤ
Zákaz vstupu na trávnik!
Pravidlá kúpania sa
Nebehajte v blízkosti bazéna!
Zákaz skákať do vody!
Veľmi dobre teda vieme, čo nemáme robiť! Vymedzenie hraníc týmto spôsobom nám ukazuje, akú hranicu nesmieme prekročiť. Čo ale môžeme urobiť namiesto toho? A keď to urobíme, ako to bude vyzerať, znieť, aký z toho budeme mať pocit? Ako už vieme z metódy Zmeňte Nerob na Urob, je omnoho účinnejšie povedať deťom, čo chceme, aby urobili.
Tu sú tri možné spôsoby, ako presadiť dodržiavanie hraníc:
Ja som víťaz, ty si porazený
Ja mám moc a ty si slabý. Ja stanovím hranice a donútim ťa ich dodržiavať. Používam často slovo nerob, pretože sa zameriavam na to, aby si neprekročil hranice (o čo sa ty často pokúšaš). Budeš robiť to, čo ti hovorím.
Ja som porazený, ty si víťaz
Ty si silný a ja som slabý. Snažím sa vymedziť hranice, ale keď kladieš odpor, ustúpim. Rezignujem na svoju zodpovednosť stanoviť hranice, čo vedie k tomu, že nikto z nás nebude v skutočnosti vedieť, aké sú tieto hranice. Ach jaj, no dobre, tak to teda rob. Je mi to jedno.
Ja som víťaz, ty si víťaz
Môžeme spolu dobre vychádzať a mať to, čo všetci chceme vtedy, keď budeme fungovať v rámci rozumných hraníc zodpovedajúcich danej situácii. Namiesto vzdoru a sústredenia sa na to, čo nemôžeme, sa zameriame na množstvo alternatív, ktoré v rámci určených hraníc môžeme a chceme robiť. Zamerajme sa na to, akým spôsobom môžeme riešiť situácie tak, aby to vyhovovalo nám všetkým. Hrajme sa potichu, kým dedko dopozerá správy.
Posledný spôsob, ktorý je výhodný pre obe strany, je najrozumnejším a najzdvorilejším prístupom, aký môžeme mať a je podstatou nasledujúcej metódy.
Tu je príklad:
Hranica
Keď sedíme pri stole a jeme, nekričíme.
Keď jeme, rozprávame sa pokojným tónom.
Priaznivé dôsledky
Spoločne si vychutnávame jedlo a rozprávame sa.
Nepriaznivé dôsledky
Ten, kto má potrebu kričať, sa pôjde vykričať do predsiene, až dokým nebude schopný rozprávať normálne. Ak bude kričať v predsieni dlho, môže prísť o svoje jedlo.
Vyjadrite pozitívne, čo môžu robiť
Rozprávaj, prosím, normálne, aby ti bolo dobre rozumieť.
Varovanie s následnou možnosťou voľby
Ak chceš kričať, choď do predsiene.
Chceš ísť kričať do predsiene alebo chceš olovrantovať spolu s nami?
Buďte dôslední
Ak chceš kričať, choď hneď teraz do predsiene. Keď sa rozhodneš rozprávať normálne, môžeš sa vrátiť.
(Ak dieťa neodíde samo, pokojne, no neoblomne, ho odvediem do predsiene.)
Tipy na dosiahnutie dobrých výsledkov
- Vaše hranice môžu byť úplne iné než hranice, s ktorými máte skúsenosť z detstva alebo aké majú nastavené vaši priatelia. A to je v poriadku. Deti sú veľmi flexibilné a ľahko akceptujú rozdiely v hraniciach a pravidlách platných v rôznom prostredí, napr. u starých rodičov, v škole či na kúpalisku. Dôležité je, aby ste vy i vaše deti vedeli, ako fungujú hranice u vás doma. To vám tiež pomôže vyrovnať sa so spätnou väzbou od ostatných, ktorí by mohli mať k týmto rozdielom námietky.
- Hranice je potrebné upravovať podľa toho, ako sa vy, vaše dieťa a vaše potreby časom menia. Ide o neustály proces. Keď sa zmenia okolnosti, opäť použite rovnakých 6 krokov a stanovte si nové hranice.
- Ako vaše deti rastú, zapojte ich do rodinných diskusií o stanovovaní hraníc, ktoré budú u vás doma platiť. Tu sú dva dôležité body:
Diskusia prebieha vo chvíli, keď sú všetci pokojní, a nie vo chvíli, keď sú v zápale hnevu voči novému pravidlu!
Ako zodpovedný rodič máte posledné slovo. Akceptujte, že občas nebudete obľúbení, pretože vaše deti s vami nebudú vždy súhlasiť, alebo sa im nebudú pozdávať hranice, ktoré potrebujete nastaviť. A to je v poriadku. Je potrebné, aby ste si uvedomovali a vážili dlhodobý prínos, ktorý budú mať tieto hranice pre vaše deti.
- Počítajte s tým, že vaše deti budú pravidlá porušovať. Je to normálne a zdravé. Je to ich spôsob poznávania toho, ako fungujú vzťahy medzi ľuďmi i spoločnosť, v ktorej žijú.
- Keď deti prekročia hranicu, snažte sa nastoliť poriadok neosobne a bez emócií. Jednoducho iba dodržujte pravidlá, ktoré ste si stanovili: „takto to robíme u nás doma“. Odosobnenie sa od tejto situácie vám pomôže zostať v pohode.
- Vyhýbajte sa používaniu slov ako disciplína, trest či odmena. Tieto slová môžu pôsobiť príliš osobne a vzbudzujú dojem presadzovania vašej vôle a moci nad dieťaťom, čo mení situáciu na stav víťaz - porazený.
- Buďte si vedomí toho, že situácia víťaz - porazený môže občas predsa len nastať. Veď ste len človek! V situáciách, keď vás život alebo vaše deti skúšajú a testujú stanovené hranice až po únosnú mieru, či dokonca až za ňu, v takýchto situáciách, je to niekedy to najlepšie, čo môžete urobiť.
- Hoci je stanovenie rozumných hraníc súčasťou rodičovstva, skúste sa naň pozerať tiež všeobecne - ako na udržiavanie priestoru, prostredia a atmosféry, ktoré umožňujú vám i vašej rodine byť tými najlepšími, akými dokážete byť.
A nakoniec…
Podľa teba alebo podľa mňa? Keď to urobíme podľa teba, budem mať pocit, že nikto neberie do úvahy môj názor, a naopak. Poďme si teda odsúhlasiť určité „domáce pravidlá“. Pravidlá, s dodržiavaním ktorých budeme všetci súhlasiť, a ktoré nám vo veľkej miere pomôžu uspokojiť naše potreby a priania. Obe strany sú víťazmi!
Úryvok z knihy Šťastné deti – šťastní rodičia
