Švédsko bolo prvou krajinou, ktorá v roku 1979 zakázala používanie telesných trestov na deťoch. Odporcovia myšlienky spočiatku argumentovali tým, že krajina skončí v úplnom chaose, pretože deti sa nenaučia slušne správať. Keď však dospela prvá generácia detí, nedošlo k žiadnemu nárastu kriminality. V skutočnosti klesol počet odsúdení za krádež a drogovo motivovaných zločinov. Rovnako došlo k poklesu užívania alkoholu a samovrážd mladistvých.

Nasledujúc príklad Švédska mnohé ďalšie krajiny zakázali fyzické trestanie detí. V Spojených štátoch je však výprask naďalej legálny. V devätnástich štátoch je v skutočnosti stále dovolené, aby školskí zamestnanci dali deťom na zadok, ak sa zle správajú. V iných štátoch je zas to, ak dieťa udriete dreveným predmetom, považované za týranie. Neexistuje však jasná hranica, ktorá oddeľuje telesný trest od fyzického týrania. Môže dať matkin partner jej deťom na zadok? Môžete udrieť dieťa opaskom? Je to v poriadku, ak mu zostanú na tele stopy? Niektoré štáty jasne vymedzujú, čo je prijateľné, iné zas nechávajú priestor na interpretáciu.

Na to, či rodičia dajú dieťaťu na zadok, majú vplyv mnohé kultúrne a náboženské rozdiely. No myslím si, že väčšina odborníkov zastáva názor, že udrieť svoje dieťa len preto, že nedokážete ovládať svoje emócie, nie je v poriadku.

Americká akadémia pediatrie, Americká akadémia detskej a adolescentnej psychiatrie a Americká psychologická asociácia sú len niektoré z väčších organizácií, ktoré sa vymedzujú proti použitiu fyzických trestov na deťoch. Početné štúdie vrátane päťdesiatročnej štúdie, ktorú uskutočnila Texaská univerzita v Austine, zistili, že:

• Výprask stupňuje agresivitu. Deti, ktoré dostanú výprask, budú s väčšou pravdepodobnosťou riešiť problémy agresívne.
• Výprask zhoršuje problémy so správaním. Hoci výprask možno z krátkodobého hľadiska funguje, štúdie dokazujú, že z dlhodobého hľadiska nemá žiadny efekt. Ak sú deti vystavované telesným trestom, postupom času sa ich problémy so správaním zhoršujú.
• Výprask sa spája s nižším IQ. Čím častejšie boli deti bité, tým pomalšie sa vyvíjali. Ale dokonca aj deti, ktoré dostanú výprask iba z času na čas, majú nižšie IQ.
• Prísne tresty sa spájajú so zvýšeným rizikom duševných porúch. U detí, ktoré sú vystavené telesným trestom, existuje zvýšené riziko porúch nálady, stavov úzkosti, porúch osobnosti a problémov s užívaním omamných látok. Toto zvýšené riziko začína v detstve a siaha až do dospelosti

Spomedzi všetkých štúdií, ktoré sa zaoberali výpraskom, len máloktorá prišla na nejaké výhody.

Aj krik môže byť škodlivý

Existujú rodičia, ktorí sa pýšia tvrdením: „V živote som svoje dieťa neudrel.“ No namiesto toho niektorí z nich na deti kričia a nadávajú im.

Prieskumy dokazujú, že tvrdé slovné výchovná metódy, ako napríklad používanie vulgárnych nadávok, krik a urážanie dieťaťa, môže byť rovnako škodlivé ako bitka. Štúdia, ktorú v roku 2013 uskutočnila Univerzita v Pittsburghu, sledovala po dobu dvoch rokov 967 študentov stredných škôl. Deti, ktoré boli vystavená tvrdému slovníku zo strany rodičov, mali väčší nábeh na poruchy správania a duševné problémy.

Odborníci navyše dospeli k záveru, že krik nemá dostatočný efekt. Deti sa naďalej správali zle. Dokonca aj v domácnostiach, kde zvyčajne prevládala láska a srdečnosť, tvrdé slová narúšali motiváciu detí, aby dodržiavali pravidlá.

***

Úryvok z knihy 13 VECÍ, KTORÉ PSYCHICKY SILNÍ RODIČIA NEROBIA

https://www.edual.sk/13-veci-ktore-psychicky-silni-rodicia-nerobia-169