Vnímavosť

Otec sa sústredene pozerá na svojho štrnásťročného syna, ako sa pri večeri rozpráva s mamou. Keď mama zoberie riad zo stolu a odíde do kuchyne, otec sa oprie o stoličku a tichým hlasom sa pýta syna: „Čo máš ty a ja nie, že tak dokážeš rozžiariť mamu?“

Syn sa zdvihne a odíde do kuchyne, kde zoberie utierku a podáva ju otcovi: ,,Mám dve ruky, ktoré požívam, keď mama potrebuje s niečím pomôcť. Mám dve oči, ktoré vidia, keď ju niečo trápi. Mám dve uši, ktoré počujú, keď sa ma niečo pýta. Mám hlas, ktorým jej hovorím, ako sa mám, keď sa o to zaujíma. Mám pocity, ktoré vnímajú, čo ju robí šťastnou. Proste som tu a teraz.“

Otec sa poteší synovej múdrosti a súčasne sa cíti zahanbený svojou nevšímavosťou. Pozerá do neurčita, keď zrazu syn povie: „Otec, mám veľa vecí, ale jednu nemám. Nemusím sa starať o to, ako uživiť rodinu.“ Zoberie utierku z otcových rúk a ide pomáhať mame do kuchyne.