Dôverujem svojim deťom. Neustále im pripomínam, že dokážu čokoľvek, na čom budú pracovať

Aďa Chadimová je charizmatická žena, aktívna maminka, ktorá si napriek veľkej vyťaženosti svojich troch deti nájde čas aj sama pre seba. Vyštudovala Filozofickú fakultu UK v odbore angličtina - história a rozhodla sa nepracovať na klasický plný úväzok, aby zabezpečila rodine priestor na plnenie záujmov jej členov. Vedľa nej sedí jen 9-ročný syn Dominik, zdatný plavec a nádejný hokejista, ktorý si zahral vo vzdelávacom seriáli pre školy „132 výletov za poznaním“,  natočil zopár televíznych reklamných spotov, a ako som sa práve dozvedela, chodí aj na atletiku. Staršia dcéra Saška (17) tancuje a spieva. Trénuje tiež deti v súbore, pláva a cvičí. Prostredná Eliška (14) taktiež tancuje a spieva v súbore, pláva a chodí na Thai Box.

Máš nejakú radu, ako sa dá toto všetko zvládnuť?

Plánujeme, máme rodinné „logistické“ porady a deti vedieme k samostatnosti. Samozrejme, veľmi mi pomáha aj to, že som si vybrala prácu, kde si množstvo pracovného času viem prispôsobiť.

Ako by si charakterizovala svoju rodinu a jej členov?

Sme veľmi aktívna rodina. Dievčatá majú 6 tréningov týždenne plus vystúpenia, syn má 7 tréningov a k tomu pravidelné zápasy a preteky. Manžel hráva hokejbal a bicykluje, ja behám a cvičím. Všetci veľmi radi cestujeme. Máme radi turistiku, hory, prírodu, ale užijeme si aj teplo a poznávacie cesty. A samozrejme, cestovanie po hokejových turnajoch v Čechách, na Slovensku, Rakúsku, Maďarsku...

Keby si mala vymenovať tri hlavné rodičovské zásady, ako vychovať úspešné a šťastné dieťa, ktoré by to boli?

Neviem, či som ja tá povolaná... Môžem len povedať, že v našej rodine sme stavili na vzájomnú dôveru, samostatnosť a aktivitu.

Aký typ výchovy je ti najbližší?

Dôverujem svojim deťom, neustále im pripomínam, že verím, že dokážu čokoľvek, na čom budú pracovať. V niečom sme ako rodičia prísni, niečo zase považujeme za nepodstatné, tak to neriešime. Podľa slov výchovnej poradkyne sú naše deti dynamické, čím nám slušne naznačila, že ani učitelia sa s nimi nenudia.

Je ideálne, keď sa stretnú ľudia s podobnými hodnotami a životnými postojmi. Bola nejaká oblasť vo výchove, kde ste sa museli s manželom najprv zladiť?

To je dlhodobý proces. Neustále sa dolaďujeme, veľa spolu komunikujeme a veru ani jeden z nás nemá patent na dokonalosť. Aj keď sa v niečom nezhodneme, snažíme sa byť pred deťmi jednotní a vydiskutovať si to neskôr osamote.

Známy český pedagóg Marek Herman presadzuje názor, že pre dieťa je najdôležitejšia nežná mama a pevný otec. Do akej miery súhlasíš s týmto názorom?

Určite na tom niečo bude... U nás to však vždy závisí od situácie - raz som ja tá prísna a manžel láskavý, a inokedy je to presne naopak.

Vybrala si si prácu s flexibilnou pracovnou dobou, aby si sa mohla venovať rodine. Ako by sa asi zmenil život vašej rodiny, keby si mala klasický úväzok s fixným pracovným časom?

Náš život by sa zmenil od A po Z. Deti by sa nemohli venovať všetkému, čo ich baví a to by mi bolo naozaj ľúto. Keďže aj ja som súčasťou našej rodiny, potrebujem čas pre seba. Keby som mala fixnú pracovnú dobu, určite by som sa nemohla sebe a svojim záľubám venovať v takej miere ako teraz. Dokonca si to vôbec neviem predstaviť, a vlastne ani nechcem.

Ako sa venuješ sama sebe?

V prvom rade robím prácu, ktorú milujem, ktorá ma napĺňa a neustále učí osobnostne sa rozvíjať, zlepšovať a vzdelávať. Pravidelne behám, cvičím, milujem vysokohorskú turistiku a cestovanie. Vždy keď je možné, opúšťame mesto a vyrážame do prírody. A samozrejme, som veľkým hokejovým fanúšikom!

Ako sa vyrovnávaš s emóciami, akými sú ľútosť, sklamanie či hnev? Niekto sa ide prejsť, pustí si pekný film alebo si spraví horúci kúpeľ. Čo pomáha tebe?

Moja maminka ma učila, že „aktivita lieči negativitu“. Preto som stále aktívna a najradšej pracujem s ľuďmi. Pomáha mi, keď môžem robiť niečo pre druhých, venujem sa dobrovoľníctvu. Taktiež veľa športujem. No a počúvam slovenský rap. Na depky skrátka nemám čas. ☺

Spokojná rodina je najvyššou métou mnohých matiek. Keď sa dnes obzrieš späť, čo bolo v tvojom rodinnom živote najťažšie?

Najťažšie boli pre mňa straty mojich blízkych. Keď mi zomrel otec, potom staršia sestra a nedávno aj maminka. To boli tie najťažšie životné okamihy. Mám však veľké šťastie a veľa požehnania. Mám úžasného manžela, skvelé deti, máme sa radi, sme viac-menej zdraví a to je to najcennejšie.

Dominik je veľmi milý a sebavedomý chalan. Ktorá povahová vlastnosť je na ňom najvýnimočnejšia?

Je ambiciózny, súťaživý a verí, že dokáže všetko, čo chce. Som za to veľmi vďačná, pretože práve vieru v samého seba sa snažíme vštepiť všetkým našim deťom.

Dominik je šikovným hokejistom. Aký prístup zo strany trénera mu vyhovuje?

Dominik je typ dieťaťa, ktoré potrebuje trénera, ktorý ho podnecuje k vyšším výkonom, je naňho prísny a veľa od neho vyžaduje. Dominik je totiž veľmi súťaživý a je rád, keď má príležitosť to ukázať.

Čo by si poradila rodičom detí, ktoré sa nechcú venovať žiadnemu športu či iným aktivitám? Ako by mohli podporiť rozvoj ich talentu a zručností?

Môžem odporučiť len to, aby išli deťom príkladom. Tak to totiž fungovalo aj u nás. Od malička nás deti videli hýbať sa, čítať, upratovať a podobne. Robili sme veci spolu a dnes už si každé z nich našlo to, čo ho baví a v čom ho svojou účasťou a povzbudzovaním podporujeme. V tom upratovaní však máme ešte čo zlepšovať. ☺

Rada by som sa teraz niečo spýtala Dominika. V úvode sme spomenuli, čomu všetkému sa venuješ. Čo ťa z toho baví najviac?

Určite hokej, lebo je to kolektívna hra. Keď som mal 5 rokov, pán tréner, ktorý ma učil korčuľovať, povedal, že mi to ide veľmi dobre a presvedčil rodičov, aby ma dali na hokej. No a ešte to leto som začal trénovať.

Čo sa ti na hokeji najviac páči?

Určite kamaráti a dobrá atmosféra na tréningoch aj na zápasoch. Sme dobrá partia. Rád robím niečo, v čom sa mi darí a môžem sa v tom zlepšovať.

Je ťažké byť dobrým hokejistom a zároveň dobrým žiakom?

Áno, niekedy je to ťažké. Keď prídem unavený z tréningu, väčšinou sa mi nechce veľmi učiť.

Čo musíš obetovať pre hokej na rozdiel od spolužiakov, ktorí nešportujú?

Nič, lebo mňa hokej baví. Na tréningy aj zápasy chodím rád, teším sa z pretekov, preto nemusím nič obetovať.

V tvojej izbe som videla veľa medailí a víťazných pohárov, ktoré si v hokeji získal. Ktorý triumf si ceníš najviac?

Mám radosť zo všetkých. Najviac si pamätám na víťazstvo z 25. decembra 2017 na turnaji v Děčíne. Tam sme získali 5. miesto ako tím a ja som dostal ocenenie pre najlepšieho strelca celého turnaja. Dostal som hokejku, s ktorou som dlho hrával. Veľkú radosť mám aj z titulu najtalentovanejšieho hráča Európskej minihokejovej ligy spomedzi chalanov zo 4 krajín. Tiež sa mi páčili plavecké preteky, kde som štartoval v šiestich disciplínach a získal som 6 medailí.

Keď sa pozriem na tvoju mamu, už viem, po kom máš ten úsmev od ucha k uchu. Je niečo, čo ťa dokáže naozaj nahnevať?

Určite pocit krivdy a nespravodlivosť.

Máš vôbec čas na kamarátov?

Áno, určite. Pred domom máme bránku. Najčastejšie hráme hokej a futbal. Doma sa niekedy hrám na tablete alebo hrávam monopoly, Osadníkov či iné hry. Rád tiež čítam. Práve teraz čítam knihu Najhoršie deti na svete 3.

Aké vlastnosti by podľa teba mal mať dobrý kamarát?

Mal by mať súcit. Naozajstný kamarát by mal ostať kamarátom v každej situácii. Môžem sa naňho spoľahnúť a dôverovať mu. Musí mať zmysel pre humor. Musí to byť obojstranné kamarátstvo, aby sa nebavil len jeden na úkor druhého.

Vráťme sa k hokeju. Kto z rodiny ťa chodí povzbudzovať na tvoje zápasy?

Mamina a tatino, niekedy najstaršia sestra Saška.

Ako veľmi je pre teba dôležité, aby stál na tribúne práve tvoj ocko?

Kedysi to pre mňa bolo veľmi dôležité. Tatino mi robil štatistiky, zapisoval ich do mobilu a potom vyhodnocoval, koľko som mal bodov. Výsledky zapisoval do tabuľky. Súčasťou týchto štatistík bolo, koľko som dal gólov, prihrávok a koľko som mal nájazdov, ale aj faulov. Teraz, keď už hrávam na celé ihrisko, tatina nevidím, nevnímam, už som samostatný. Hrávam stále so staršími chalanmi, tak už to pre mňa nie je také dôležité. Viem, že bol a stále je na mňa hrdý.

Je niečo, čo by si na hokejových pravidlách zmenil? 

Nič, len ma štve, keď som na ľade málo, lebo striedam spoluhráča, ktorému sa tiež nechce zliezať z ľadu.

Keby si mohol stráviť celý jeden týždeň s akýmkoľvek známym hokejistom, ktorý by to bol?

Určite by to bol Alexander Ovečkin alebo Nikita Gusev.

Má mamina nejakú vetu, ktorú ti často opakuje? Nejakú pravdu, podľa ktorej vás vychováva?

Áno, často nám hovorí: „To bude v poriadku!“ a „Všetko, čo budeš chcieť, zvládneš a dokážeš!“

Ktorú vetu od rodičov nerád počuješ? 

Veľmi nerád počujem, keď mi hovoria: „Vynes smeti a uprac si izbu!“ 

Má vaša rodina nejakú peknú tradíciu, ktorá by mohla inšpirovať aj iné rodiny? Napríklad, že každú nedeľu chodíte na zmrzlinu alebo si večer spoločne čítate.

Vždy pred nedeľným obedom nahlas ďakujeme za to, čo sa nám v uplynulom týždni podarilo, za to že sme zdraví, za tých, čo nám pomohli a čo nás potešilo.

Veľmi pekne vám obom ďakujem za rozhovor a tebe, Dominik, prajem veľa pekných gólov.