Dieťa potrebuje bezpečnú vzťahovú väzbu
Keď žena zistí, že čaká bábätko, s novým životom sa v nej začnú odohrávať aj nové pocity. Tie sú do značnej miery ovplyvnené rozpoložením a situáciou, v ktorej sa práve nachádza. Inak svoje tehotenstvo prežíva žena, ktorá je plná radosti, vďačnosti a očakávania, a inak žena, ktorá je plná neistoty, obáv a úzkosti. Tieto jej pocity ovplyvňujú aj vývoj dieťatka. Nech je to tak či onak, súčasne s pocitmi sa vynárajú aj potreby. Potreby vyvíjajúceho sa plodu aj potreby matky. Mnohé majú spoločné. Dostatok pohody, bezpečia a lásky sú potrebou každého človeka. No pre bezbranné dieťa je to nutnosť. Dôležitým predpokladom zdravého vývinu dieťatka je skutočnosť, že je chcené, teda vítané. Keď budúca mamička pocíti prvé pohyby svojho bábätka v brušku, vzájomná komunikácia sa posúva do sveta dotykov. Keď sa tu a tam vytrčí rúčka či nôžka, mamička odpovedá hladením bruška, aby svoje nepokojné bábätko upokojila. Tu niekde začína vzťah. Prvá vzťahová väzba dieťatka. Keď sa bábätko narodí a mama ho prvýkrát drží v naručí, pochopí, že tento malý zázrak potrebuje ľudský kontakt, opateru a najmä pocit bezpečia. To znamená zažívať útechu a blízkosť. Potrebuje byť zahrnuté láskou, byť milované. Sú to rovnaké potreby, ktoré potrebuje aj mama, ak má byť šťastná. Milovať a byť milovaná.
Dieťa, ktoré sa cíti pevne spojené s blízkou osobou, sa cíti v bezpečí. Vďaka tomu s odvahou objavuje svet, lebo vie, že ak by ho pri tomto objavovaní niečo vydesilo, prekvapilo alebo zranilo, je na blízku niekto, kto porozumie jeho pocitom, upokojí ho, dodá odvahu a ošetrí všetky rany na duši aj na tele.
Výskumy potvrdili vplyv bezpečnej vzťahovej väzby na zdravý sociálny a emocionálny vývin dieťaťa. Stabilný a dôverný vzťah aspoň s jednou osobou chráni dieťa pred duševnými poruchami a posilňuje jeho sebadôveru. Dieťa sa dokáže lepšie prispôsobiť, regulovať svoje správanie, riešiť konflikty aj vcítiť sa do pocitov druhých. Má lepšie schopnosti učiť sa i komunikovať.
Dieťa tiež potrebuje vedieť, že je súčasťou rodiny. Malo by zažívať pocity súdržnosti a rodinné rituály. Spoločné zážitky, aktivity aj humor vytvárajú spoločnú realitu, ktorá stmeľuje všetkých členov. Každé dieťa musí cítiť, že má v rodine svoje miesto, že je videné aj počuté.
Ďalším kľúčovým predpokladom pre vytvorenie zdravého vzťahu je prijatie bez podmienok. Cítiť rešpekt, úctu a dôveru k dieťaťu bez ohľadu na to, aké je a ako sa správa, stavia základy jeho sebadôvery. Nespájať správanie dieťaťa s jeho osobnosťou môže byť výzvou pre mnohých rodičov, učiteľov aj vychovávateľov. Ak sa však dospelí naučia vnímať rozdiel medzi zlým dieťaťom a zlým správaním dieťaťa, začnú s ním komunikovať inak. Odlišná komunikácia potom prináša lepšie výsledky. „Mám ťa rada, no nemám rada, keď hovoríš toto a správaš sa takto.“ Treba však vedieť, že správanie dieťaťa je súčasne jeho komunikáciou, volaním po potrebách. Nikto nepopiera, ako náročné je niekedy rozpoznať potrebu dieťaťa v jeho nevhodnom, niekedy až nepochopiteľnom, správaní. Vtedy si rodičia často uvedomujú pravý význam slov, že rastú spolu so svojimi deťmi a vlastne aj vďaka nim. Inými slovami, keď sa stávajú lepšími rodičmi, stávajú sa aj lepšími ľuďmi.
Každé dieťa si so sebou nesie pomyselný batôžtek a vzhľadom na bezbrannosť dieťaťa sú to práve rodičia, ktorí doňho starostlivo ukladajú nevyhnutnú výbavu pre život. Pevné puto vytvorené najmä v rannom detstve ostane navždy otlačené v jeho pamäti.
Dieťa rastie, rodičia mu pomáhajú s tým, čo nedokáže samo. Sprevádzajú ho životom a čím je staršie a samostatnejšie, tým viac zodpovednosti za seba samé odovzdávajú do jeho rúk. Aj keď sa niektoré nitky spájajúce dieťa s rodičom počas života pretrhnú, ich vzájomný vzťah sa neustále obnovuje. Niekedy dočasne ochabne a potom sa zasa upevňuje. Ľudia nie sú dokonalí, a preto ani ich vzťahy nie sú dokonalé. Ak chcú rodičia zvládnuť ťažké chvíle, ktorým sa dá počas rodičovstva len ťažko vyhnúť, mali by sa zamerať predovšetkým na vytváranie príjemných situácií počas spoločne tráveného času. Pevná vzťahová väzba je dôležitá aj v čase dospievania, a nekončí ani v dospelosti. Deti potrebujú svojich rodičov a rodičia potrebujú svoje deti. Ľudia potrebujú ľudí.
***
Použitá literatúra:
Kruh bezpečného rodičovstva – kolektív autorov
Podminované dětství – Heinz-Peter Röhr
Čas zázrakov – Hedvig Montgomeryová
